V mesiaci január vám predstavujeme: JÁNA DUDÁŠA – kuchára so srdcom na dlani.

Doma u Dudášovcov to vždy rozvoniavalo koláčmi, ktoré piekla jeho stará mama a mama. Ján sa síce po kuchyni len motal a v tom čase ani netušil, že povolanie kuchára sa stane jeho životným poslaním. Najprv ho oslovilo miešanie drinkov a chcel byť barmanom.

Navštevoval Hotelovú akadémii v Liptovskom Mikuláši a kuchyňa mu zavoňala až počas praxe. Zlomovým bol pre neho druhý ročník, keď dostal možnosť ísť do Prahy, kde sa ocitol medzi šikovnými kuchármi. Tu sa definitívne rozhodol, že bude kuchárom.

Kvôli predmetu účtovníctvo školu po päť ročnom štúdiu nakoniec nedokončil, ale neľutuje to. Aj napriek nedokončenej škole skoro stále pracoval vo vedúcich pozíciách. Podľa jeho slov papier nie je všetko a práca vás musí baviť.

Jeho pracovné začiatky siahajú do kuchyne päťhviezdičkového hotela na Štrbskom Plese, kde pracoval pod vedením zahraničných šéfkuchárov a vo štvorhviezdičkovom hoteli v Tatranskej Lomnici, kde sa naučil profesionalite, ako aj správaniu sa k zamestnancom.

Doma žili skromne a vždy vedel, že chce ľuďom pomáhať. Keď pandémia brány hotelov zatvorila, začal sa venovať charitatívnym aktivitám. Riadil sa ideou „Konaj dobro a dobro sa ti vráti.“ Tri týždne pripravovali obed pre dôchodcov v Spišskom Štiavniku, varili pre ľudí bez domova a pre ďalšie zariadenia.

Neskôr prišiel s myšlienkou upiecť aj niečo sladké. Oslovil kolegu cukrára Matúša Reľovského a dohodli sa na pečení veterníkov. Piecť začali pre popradskú nemocnicu, kde v tom čase odovzdali 1400 kusov veterníkov. Nasledovalo cca 14 tisíc veterníkov, ktoré napiekli pre ďalších zdravotníkov od Košíc až po Žilinu.

V pečení veterníkov vytvorili slovenský rekord. Za 22 hodín ich upiekli až 6 tisíc.

Spolu s partiou ľudí varili obedy pre ľudí bez domova v Poprade a vo Svite, darovali ovocie pre deti v Spišskej Novej Vsi. Piekli kváskový chlieb a výťažok z neho darovali. Suroviny, ktoré už nemali ako využiť, posúvali do Červeného kríža v Poprade. Ján so svojim tímom robili všetko bez nároku na odmenu.

Sociálny odbor popradského mestského úradu ich nominoval na ocenenie výnimočných dobrovoľníkova dobrovoľníčok, jednotlivcov aj kolektívov za dobrovoľné aktivity uskutočňované v prospech iných s názvom „Srdce na dlani.“ Keď sa to Ján dozvedel, ostal milo prekvapený.

Keď sa situácia zlepší, plánuje pre zdravotníkov z COVID oddelenia degustáciu, ako vďaku za všetko, čo pre ľudí urobili.

Na tento mesiac má naplánovanú spoluprácu so školou v Smokovci. Budú variť pre ľudí bez domova. Ako sám tvrdí, v týchto aktivitách chce pokračovať aj naďalej. Vie, že svet nespasí, ale aspoň pomôže. Dôležité je, že to, čo robí, robí srdcom.

Zdroj: poprad.sk